Išiel som sa prejsť perejami div(n)okej rieky v márnej nádeji, že príde dážď. Ale on neprišiel. A tak so znamením idiota na čele, sa vraciam medzi tie bezútešné tehly. Do toho prázdna, prázdna ako v (mojom) živote. Kým vytrhneš mi srdce a roztrháš/pošliapeš ho. (nehodiace sa prečiarkni) Potom počkáš, kým mi naspäť dorastie ako pečeň Prométheovi, a s […]
Pokračovanie článku