pohlady

Prepol na hlasný hovor pretože telefón nedočiahol až na gauč. Položil si hlavu do dlaní a nahlas sa nadýchol. Na druhej strane niekto zdvihol telefón. „Dobrý deň, tu je Kornel už som to dokončil“ povedal s námahou. „Dobre, niekoho za vami pošleme“ povedal hlas na druhom konci. Kornel mal nepríjemný pocit v žalúdku už teraz a sám pochyboval či bude mať dosť odvahy na to aby vôbec vkročil do komory toho stroja. Teraz na to nechcel myslieť. Zdvihol sa a išiel si dať na hromadu potrebné veci. Do malého batohu si pobalil nejake veci a peniaze. Bude ich potrebovať aby sa dostal do Ameriky. Lahol si na postel s myšlienkou že si ešte trochu pospí ale nemalo to cenu. Nedarilo sa mu zaspať. A tak iba bezmyšlienkovite hladel pred seba. Už asi vedel ako sa cíti človek ktorý ide na popravu. „Ale veď to nemusí dopadnúť zle. Možno sa mi podarí tú vojnu zastaviť a vrátiť sa v poriadku späť“ ukludňoval sa ale aj tak tomu neveril. Bolo tam tolko vecí ktoré sa môžu pokaziť, že nie je možné aby sa minimálne jedna nepokazila. Zazvonil zvonček. Kornel pomaly zišiel zo schodov a otvoril. Stál tam Pán Mrkvička. Pán Mrkvička povedal že prístroj naložia a odvezú sa ku guvernérovi ktorí je v Amerike. Kornel sa potešil, veď vojna začala tam takže bude jednoduchšie ju zastaviť. Tento krát leteli dlhšie pretože išli až do Ameriky. Po niekoľko hodinovej ceste si Kornel všimol že idú na leteckú základňu. Neustále odtiaľ vzlietali bojové roboty. Vystúpil z auta a pozdravil ostatný mu odzdravili.  „Pôjdeme to vyskúšať do starého hangáru. Nepoužíva sa už od začiatku 22.storočia lebo bol nemoderný. Ale reaktor tam ešte stále funguje, takže elektriny je tam dosť. Nasadli do vozidla armády a leteli k hangáru. Kornel rozmýšľal koľko tajných projektov tam asi už skúšali. Zrejme nebol prvý, pretože keď vošli dnu uvidel steny začernené plameňmi a diery v stenách. Nikto ostatný si to nevšímal. „Asi už na to boli zvyknutý“ pomyslel si Kornel. „Tak kam vám to všetko majú zložiť“ opýtal sa generál. „Asi sem“ povedal Kornel a ukázal pred seba. Vojaci začali skladať materiál z korby autoletu. Nikto nepovedal ani slovo. Kornel vedel že ak sa mu to podarí, tak za to nikdy nedostane peniaze. Ale bolo mu to jedno. Hlavne aby tú vojnu zastavil. „Takže, dáme vám pár vecí ktoré by vám mali pomôcť dostať sa spať a je tu aj potrebný material na výrobu modulu ktorý vás dostane zase spať.“ Povedal guvernér a podal mu kufrík. Kornel si ho bez slova vzal. Všimol si ako za ním robot skladá z korby autoletu ešte jednu velkú bedňu. To bude asi ten materiál, pomyslel si Kornel.

Posledná časť, ktorú som mal. Rád by som však dopísal ďalšie. Prosím ospravedlnte pravopisné chyby, písal som to asi ako šiestak a teraz sa mi to nechce kontrolovať. I keď je pravdepodobné, že by som ich tam spravil viac 😉