pohlady

Už začal uvažovať o tom, ako je na tom s daňami, ale kvôľi tomu by ho predsa nevolali za guvernérom a naviac, pokiaľ si dobre pamätal tak ich mal zaplatené. Tak prečo práve s ním? Bál sa na to spýtať pána Mrkvičku a tak len ticho sedel. Začal si ešte raz pozerať auto, keď tu si všimol že s priehradky vo dverách niečo trčí. Bol to roh knihy. I keď nevidel na nadpis, vedel čo za knihu to je. Takže preto. Nebola to kniha ktorú by napísal on, okrem jeho sú v tej knihe  články viacerích , nie až tak slávnych vedcov. Bola to kniha v ktorej bola jedna jeho hypotéza. Týkala sa cestovania v čase. Žeby toto bol ten pravý dôvod?aaa Keď dorazili pán Mrkvička ho bez slova doviedol pred pracovňu guvernéra a ukázal mu rukou na stoličku. Kornel pochopil toto gesto a usadil sa na stoličku. On išiel k sekretárke a vymenil si s ňou pár slov. Kornel toho moc nepočul ale zachytil kúsok „….. generál a minister obrany už dorazili …..  „  Z toho usúdil že pôjde o záležitosť vojny. Pán Mrkvička vstúpil do miestnosti  „Prosím poďte dnu“ povedala sekretárka a ukázala do dverí. Kornel sa zdvihol a vošiel do miestnosti. Boli tam štyria ľudia guvernér, Mrkvička, človek v ktorom spoznal ministra obrany a človek v uniforme ovešaný medailami a vyznamenaniami o ktorom si myslel že to musí byť ten generál o ktorom sa rozprávali Mrkvička a sekretárka. „Dobrý deň, pán Kornel“ pozdravil guvernér. A ostatný si popod nos niečo zamumlali. „Dobrý deň“ pozdravil Kornel. „Zrejme by ste chceli vedieť prečo ste tu“ začal guvernér.  „Už ste asi počuli o tej vojne“.  „Nedalo sa to prehliadnuť“ povedal Kornel sarkastickým tónom a až potom si uvedomil že to nebolo zrovna najvhodnejšie. „Oceňujem vašu úprimnosť“ povedal generál. Guvernér sa na neho ani nepozrel a pokračoval „ide o to že by sme potrebovali vedieť či sa dá zostrojiť niečo také ako stroj času a kebyže áno či by ste ho vedeli zostrojiť“. „No, ja neviem ešte to nikto neskúšal a ani nikto nevymyslel žiadnu teóriu ako by to mohlo fungovať“. „Tak vy môžete byť prvý  kto niečo také vymyslí“ povedal uštipačne generál. „Tak zvládli by ste to?“ opýtal sa guvernér. „Neviem, a na čo to má s tou vojnou?“. Nechápal Kornel. „No, ide o to že by sme po vás potrebovali ten stroj času aby ste sa vydal do budúcnosti a zistil kto a jak vyhral tu vojnu.“ dokončil minister. „Potom sa vrátite a samozrejme nám všetko oznámite aby sme to prípadne mohli zmeniť“ opäť sa ozval generál „no a samozrejme to nechceme zadarmo“. „Môžete si nechať deň na rozmyslenie“ povedal guvernér. „Ja si to teda ešte rozmyslím“ povedal Kornel a bol si istí že to odmietne. Mali by sa radšej starať o to aby tú vojnu ukončili a nie aby ju vyhrali. No aj tak si povedal že bude radšej ticho. „Pán Mrkvička vás odprevadí von a zajtra si po vás opäť príde“ povedal guvernér „a budeme chcieť vaše rozhodnutie“. Pán Mrkvička sa zdvihol a ukázal mu cestu von. Kornel nasadol do auta ktoré ho odviezlo pred dom kde vystúpil. Sused stál vonku a špáral sa v odpratávači snehu. „Čo sa vám zase pokazil?“ priateľsky sa ozval Kornel. „Ah, dobrý deň Kornel. Už zase blbne tuším si k Vianociam kúpim nový.“ „Len kto vie ako to bude s Vianocami kvôli tej vojne“ povedal Kornel. „Ja by som to nevidel až tak čierne“ povedal večne optimistický sused. „Ukážte ja sa na neho pozriem“ povedal Kornel a otvoril bránku. Pristúpil k robotovi a nazrel do otvoru. „Veď už v ňom nemáte urán“ povedal Kornel.  „Človek by neveril ako rýchlo sa rozštiepi.  20 rokov a už musíte kúpiť nový“ posťažoval si sused. „ Pozriem sa možno doma nejaké mám“. „Ďakujem“ poďakoval sa sused. Kornel išiel domov. Sadol si na gauč a zaspal. Keď sa zobudil bolo už osem hodín. „Musím ísť pohľadať ten urán pre suseda“ pomyslel si a vstal z gauča. Zišiel dolu do pracovne. Mal tam neporiadok. Pochyboval že v tam vôbec niečo nájde. Prešiel ku skrini a otvoril ju. Začal sa hrabať na poličkách. Našiel ešte malí desať gramový balíček. Vyšiel naspäť hore po schodoch. Vyšiel von a zazvonil u sused a opäť začal rozmýšľať nad zvončekom. No v tom otvoril sused a tak to nedomyslel. „Našiel som ešte trochu uránu“ povedal a podal ho susedovi. „Ďakujem, nepôjdete dnu?“ spýtal sa sused. „Nie ďakujem mám ešte prácu“ zaklamal Kornel. „Tak sa teda majte“ pozdravil sused. Kornel tiež pozdravil a išiel naspäť pretože vonku bola zima. Zvalil sa na gauč.  „Zapni telku“ povedal nahlas a telka sa zapla. Práve bežali správy ktoré informovali o nových útokoch. To ho prinútilo popremýšľať o dnešnej ponuke guvernéra. Ale veď to by mier neprinieslo zmenilo by to akurát jej výsledok. A v tom dostal nápad čo kebyže sa pokúsi dostať do minulosti a zabrániť tej vojne. Guvernérovi bude predstierať že ide do budúcnosti. Koniec koncov ak sa mu to podarí tak sa nič nedozvie. Išiel si ľahnúť s úplnou istotou toho čo zajtra urobí.