pohlady

„Pane, myslím, že už toho bolo dosť“. Paul hľadel na zadnú stranu honosného čierneho kresla. V miestnosti bola tma, no i tak bolo poznať jej luxusné vybavenie. Masívny dubový stôl, čalúnené kreslá, známe i menej známe, no bezpochyby cenné obrazy a sochy po stranách a v rohu stolík s tým najdrahším alkoholom. Jediným zdrojom svetla v miestnosti bola veľká plazmová televízia. Práve dávali na CNN správy. Hovorili o ďalšom, no teraz niekoľkonásobne väčšom prepade celosvetovej ekonomiky. Bežali tam zábery prázdnych burzových miestností, ľudí odchádzajúcich z kancelárií bez práce a grafy s tak ostrým prepadom, že sa človeku zdalo, že je to len kolmica. “ Ešte pár dní. Je zaujímavé to sledovať. Jeden telefón a….“ Keď to hovoril mal jemné iskričky v očiach, niekto by povedal, že ako šialenec, či hyena hodujúca na obrovskej mršine. Hyena, toto označenie napadlo aj Paula. ´Nie, je to môj nadriadený a všetko čo konáme má istý vznešený účel.´ Šepkal si heslo, ktoré poznal už od doby, čo ho sem prvý krát zaviedol otec. Členstvo v tejto, no povedzme organizácii, zdedil po ňom. Iba za výnimočných udalostí sa sem mohol dostať niekto obyčajný, niekto zvonka. Členstvo sa vo väčšine prípadov dedilo. „Myslím, že by sme nemali zabúdať na účel s akým toto všetko robíme“ s trochu roztraseným hlasom povedal Paul. Pred majstrom mal veľký rešpekt, lebo videl čo spraví so svetovou ekonomikou iba jedným telefonátom a radšej nechcel vedieť, čo urobí s jedným bezvýznamným človekom mrknutím oka. „Bol to môj nápad, takže sa neboj, že by som zabudol na jeho účel. Pozeraj už sa nám celkom začína dariť.“ Povedal a prepol kanál. Bežal tam titulok ´ Už tretia zhrútená celoštátna ekonomika. Krajiny EÚ už nemajú na pôžičky, ledva sa samé držia nad vodou!´“Tak a teraz už len stačí aby prišla jedna dobrosrdečná organizácia a poskytla nezištnú finančnú pomoc“ Paul nemohol prepočuť ten ironický dôraz, ktorý kládol na slovo dobrosrdečná. “ Teda zo začiatku bude nezištná no potom….Nie žeby sme teraz mali málo ľudí vo vládach po svete, ale predsa len, keď budú všetci naši, bude istejšie“ Paula pi týchto slovách striaslo, ale s takýmto zámerom do toho išiel už od začiatku.